Bývalý slovenský reprezentant Miroslav Vanko byl v době své běžecké slávy ukázkou špičkového běžeckého univerzála. Rodák ze slovenského Martina vyhrával závody jak na dráze, tak i na silnici či v terénu. Vítězil i v bězích do vrchu.

Miro, jak jsi se vůbec k běhání dostal a proč zrovna běh?

K behaniu som sa dostal náhodou, do siedmej triedy ZŠ som bol tučnejší, ale športoval som veľmi rad ako každý chlapec, ktorý vyrastal na dedine, som hral futbal za miestny klub, a neustale som bol v pohybe.

Keď som išiel do osmej triedy, cez prázniny som schudol, ale hlavne som troška podrástol, no a nejak tak prirodzene bez treningu som začal predbiehať vtedy najlepších bežcov na škole. Všimol si toho učitel telesnej výchovy, ktory bol zároveň trénerom v AK ZTS Martin, a začal som chodiť do oddielu. Teda s atletikou som začal v 14 rokoch.

V Martine som sa dostal do bežeckej skupiny Pavla Slouku a pod veľmi správnym vedením trénera, hlavne v dorasteneckom a začiatku juniorského veku, som položil základný kameň pre moju ďalšiu bežeckú karieru.

Co děláš nyní?

Momentalne pracujem v Martine v oblasti strojárskej výroby, ale ja som vyučený ako vodoinštalatér.

Běhal jsi za Duklu Banska Bystrica. Jak probíhal tvůj typický tréninkový den?

V Dukle B.Bytrica som bol čisto profesionál, teda venoval som sa iba behaniu, mal som vytvorené výborné podmienky pre šport. Teda deň bol asi typicky ako u každého profesionalneho športovca. Teda do obeda tréning, po obede tréning, večer regenerácia. Nebol to jeden deň, to boli týždne tvrdého tréningu. Možno jednoduché, ale bez tvrdého tréningu by som sa ďaleko neposunul.

Ve 20 letech jsi zaběhl opravdu super časy 5 km za 13:46,74 a 10 km za 28:59,8. Musel jsi tomu obětovat svůj veškerý čas a životosprávu.

Tu by som sa vrátil 2–3roky späť, aby som zachoval nejaku postupnosť v raste vykonnosti, lebo zabehnúť 13:46 v dvadciatke nie je zo dňa na deň. Teda keď som mal 17 rokov, zabehol som 5 km za 15:03 sám štart-cieĺ. Keď som mal 18 rokov, tak som zabehol 5 km za 14:34,75 tiež sám v sólo závode.

Potom nastáva veľký zlom v mojej kariere, keď nastupujem na základnú vojensku službu do Dukly a výrazne sa mi zľepšuju podmienky, a to včetne regenerácie, lekárskeho zabezpečenia, možnosť byť na hlavne vysokohorských sústredeniach.

Kým ako 18 ročný som nabehal 3200 km za rok, ako 19 ročný to bolo 5200 km za rok. Na sústredeniach namiesto 4týždňoch za rok, som bol 150 dní v roku, namiesto 320 tréningových jednotiek mám 560 tréningov v roku, k tomu adekvátna regenerácia.

A výsledky začali prichádzať, veľmi rýchlo. Ešte ako junior som zabehol v hale na M-ČSFR dospelých 3 km za 8:05,6 a v lete na M-ČSFR dospelých 5 km za 13:56,97, čím som sa nominoval na MS-Juniorov do Soulu. Tam som skončil na 9.mieste v behu na 5km, ako najlepší Európan a zabehol 5 km v rozbehu za 14:00,56. Vo finale obdeň za 14:00,24, mimochodom prva trojka bola tiež veľmi zaujimavá 1.m Haile Gebresilasie, 2.m Ismael Kirui a „až“ tretí Hicham EL Geurrouj.

No, a rok nato ako dvadsaťročný, už spomenutým časom 13:46,74, som si myslím už len nadviazal na časy z pred roka, a samozrejme že som venoval všetok čas len behaniu, regenerácii a životospráve.

Čo sa týka 10 km, tak ten čas 28:59,8 je z cestného behu a to ja neuznávam ako tabuľkovy výkon, pokiaľ to není certifikovaná trať ako napr. Běchovice. Prvý krát pod 29 minút na dráhe som zabehol ako 21 ročný v Prahe na lige 28:57,92 v ro­ku 1994.

Jezdívali jste často na soustředění?

Ano na sústredenia sme cestovali veľmi často a bolo to hlavne na hory, samozrejme najčastejšie do Vysokých Tatier, ktoré mne osobne veľmi vyhovovali, ale chodili sme aj do vyššich hôr ako bol Flagstaff v Arizone (USA), kde bola nadmorská výška 2100 m.nm., alebo do St.Moritz vo Švajčiarsku, ktorý bol 1850 m.n.m.

Napriklad v rámci prípravy na sezónu v roku 1995 som strávil na sústredeni vo Vysokých Tatrach od decembra 1994 po máj 1995 spolu 63 dni a vo Flastaffe v nadmorskej výške 2100m.nm. 26 dní, samozrejme že to nebolo súvisle, ale väčšinou cca tri týždne na horách a ostatný čas v nižinách.

Bolo to veľmi dlhé obdobie prípravy, keď sa takmer nezávodilo, napríklad konkrétne v roku 1995 som závodil do začiatku dráhovej sezóny v polovici mája len 2× za 5 a pol mesiaca tvrdého tréningu, čo bolo tiež veľmi dôležité a myslim aj efektívne, lebo hneď na prvých ostrých pretekoch 20.5. v Prahe na lige som zabehol 10 km za 28:21,5 v podstate v sólo závode a zaujímavosťou tohto preteku bolo že som naň cestoval priamo z trojtýždňového sústredenia v Tatrách a to nočným rýchlikom z Popradu. Ráno o 6:00 som „vypadol“ z rýchlika v Prahe, preklusol 4 km a o 14:30h som bežal 10km na Juliske. Až sa mi to už dnes nechce ani veriť, ale bolo to tak.

Na tento výkon som nadviazal hneď ďalšími osobnými rekordami v priebehu 21dní, a to v poradí 1000m – 2:25,5, ďalej 3000m – 7:50,13 a 5000m 13:32,87. Takže vysokohorská príprava a hlavne dlhé obdobie bez pretekania je veľmi dôležitá, hlavne pre bežca na dlhé trate.

Na tejto sezóne plnej osobákov ma mrzí jedna vec, EAA prvý krát vydala tabuľky atletov do 22 rokov, a ja som bol prvý na 5000m aj 10000m, o rok neskôr sa konali prvé majstrovstva európy v atletike do 22 rokov.

Tak je len škoda že neboli v roku 1995, lebo ak by všetko vyšlo, mohla z toho byť medaila. To isté bolo aj v junioroch, keď v roku 1992 boli MSJ, tiež som bol najlepší Európan na 5000m, tak škoda že nebola Európa, lebo MSJ a MEJ sa striedajú v ročných intervaloch, a tiež som sa sa mohol bojovať o medailu.

Jaké byla pro tebe olympijáda r.1996 v Atlantě?

Olympijsky rok bol hneď nadviazaný na rok 1995, pre mňa veľmi úspešným, začiatok prípravy sme chceli zopakovať plus niečo vylepšiť, čo sa aj darilo dodržiavať. Koncom februára 1996 sme odišli na sústerdenie do Juhoafrickej republiky, kde sme sa pripravovovali v nadmorskej výške 1400m.n.m. a hneď zo sústredenia sme bežali MS v krose v Kapskom Meste, ktoré mi nevyšli, ale príčinou boli žalúdočné vredy, ktore som dostal v Afrike, a ktoré mi diagnostikovali po návrate domov začiatkom apríľa.

Preliečenie prebehlo veľmi rýchlo, príprava pokračovala zase v Tatrách a mne sa podarilo splniť sen, 29.mája na mítingu v Bratislave, keď som časom 28:03,67 splnil limit pre OH v Atlante. Bol som veľmi rád aj preto, lebo to bol v podstate jediný pokus o limit, lebo uzávierka nominácie bola už 10.6., takže veľká úľava aj radosť.

Koncom júna cestujeme na sústredenie do Flagstaffu 2100 m.n.m na záverečnú prípravu pred OH. Samotné OH samozrejme veľký zážitok, ale samotné načasovanie prípravy mi moc nevyšlo, hlavne rozbeh na 10 km som bežal 14 deň po zídení z hôr, a to som ešte nebol rozbehaný. Bežal som v druhom výhodnejšom rozbehu dokonca, keď bolo tempo pomalšie, som ťahal celé pole pretekárov, asi od prvého km po 5 km, ale nakoniec som to nezvládol a výsledný čas v rozbehu 29:17,51 nestačil na postup a celkovo to bolo 33. miesto.

Po behu samozrejme sklamanie, ale vylepšila to päťka, ktorej rozbehy boli o 5 dní neskôr. Z rozbehu sa mi podarilo postúpiť časom 13.54,88, keď ve veľmi rýchlom závode som zvládol posledný km za 2:30,82 a posledných 400m za 57,23. Ani nie za 24 hodin bolo semifinále. Rozbehy končili takmer o polnoci, plus cesta do olympijskej dediny, ďalej večera do postele sa dostávam takmer o tretej nad ránom.

Ráno voľný klus 4 km, žiadna regenerácia. 21:15h štart semifinále, čas 13:51,45, nepostupujem do finále. Celkovo je z toho 18.miesto, na postup do finále bolo treba bežať na úrovni 13:41. Pre mňa veľmi krátky čas na regeneraciu, možno keby bol deň oddychu, finále by bolo reálnejšie.

Záverom sezóny som potom zužitkoval dlhodobú prípravu na 100. ročníku behu Běchovice-Praha, keď som skončil na druhom mieste v nabitom poli pretekárov v čase 28:57.

Co jsi měl nejraději ve svých nejlepších letech dráhu, silnici, kros nebo běh do vrchu?

V najlepších rokoch a v podstate vždy som mal najradšej dráhu, cestné behy boli len spestrením prípravy a prostriedkom vybehať si nejaké peniaze, lebo na dráhe to bolo takmer nemožné. Veď napríklad za môj osobný rekord z roku 1998, keď som zabehol 10 km v Hengelo za 28:01,67, som zarobil 500 euro, ktoré mi zdanili a ešte som nejaké to % dal manažérovi. Tak keď si veznem, aký je to výkon, tak to bolo absolútne neohodnotené.

Kopce som začal behať postupom veku, keď už rýchlosť bola slabšia, ale na druhej strane som behy do kopca začal mať celkom rád a obľúbil som si ich.

Jaký máš názor na slovenské a české elitní běžce?

Môj názor na slovenských akože elitnych bežcov je takýto… My na Slovensku nemáme v podstate žiadnych bežcov, ktorí by sa aspoň priblížili europskemu druhému sledu a naozaj to nevidím ani v najbližšej budúcnosti. Bodaj by som sa mýlil, lebo výkony aké dnes slovenskí bežci behajú, najlepší na 10 km 31:29 a najlepší na 5000m na úrovni 14:42, sú naozaj slabé a za dobré by som ich považoval, keby to zabehli juniori.

Treba sa zamerať na mládež, tej vytvoriť podmienky, podporiť ich trénerov, vytvoriť konkurenciu pre pretekárov, ale hlavne mladý by mali mať vzory úspešnych bežcov, tak ako sme to mali my, keď sme boli mladý a obdivovali sme Štefka, Vrábela, Tesáčka, Uvizla, Výbošteka, Pipu a ďalšich vynikajúcich bežcov.

Podľa mňa máme iba jednu bežkyňu, a to Katarínu Berešovú, ktorá pokiaľ bude zdravá, tak má možnosť sa približiť najlepším Európankam.

Čo sa týka českých bežcov, tak si myslim, že Milan Kocourek má zatiaľ asi najvačšiu šancu sa zlepšiť pod 29 minút, Jan Kreisinger je tiež typ bežca, ktorý na to má, ale neviem ako je na tom s podmienkami na tréning. Ale vy máte oveľa vačšiu základňu bežcov, ktorí sa pohybujú na úrovni 30 min. na 10 km a z toho je možné, že niekto ak bude mať adekvátne podmienky, tak niekto vybehne. Ale vo všeobecnosti v Čechach sú oveľa lepšie podmienky na šport.

Plánuješ Miro letos běžet nějaký závod u nás?

Tak ja už vekom veterán, som rád, že po dvojročnej prestávke zavinenej zranením, som začal behať a určite ak bude zdravie slúžiť, tak vybehnem, ale iba niekde tu za roh od Martina na Moravu.


Osobní rekordy Mira Vanka:

  • 1500m – 3:44,14
  • 2000m – 5.04,50
  • 3000m – 7:50,13
  • 5000m – 13:32,87
  • 10000m – 28:01,87
  • Půlmaraton – 1:04,04

Pozn. red.: Omlouváme se předem čtenářům za případné chybičky ve slovenském textu.


Autorem rozhovoru je Michal Petráš ze Slopného. Běhá za AK Zlín střední a dlouhé tratě.